Rodina B.: Push to open
Citát: „A kde bude robotický vysávač?“
Kategória: Návrh interiéru, UX organizácia priestoru
Trvanie: Niekoľko týždňov online aj naživo
Project vibe: “U mně dobrý.” (Jan Hřebejk, 2008)
Niektoré projekty začínajú vetou: „Máme chaos.“
Tento začal trochu inak. Otvorili sa pôdorysy, SketchUp, poznámky, vytasili metre, spoznali deti, predstavy a sny a zrazu sme neorganizovali skrinky.
Organizovali sme život. Plánovali sa mikro-momenty života, ktoré sa budú opakovať stovky dní.
Pri Push to Open sme rozmýšľali nad všetkým z pohľadu používania.
Nie, čo kam vojde, ale čo človek robí desaťkrát denne. Kde si pripraví kávu. Kde chytí uterák. Koľko krokov spraví. Kde sa zasekne. Kde je bezpečne pre bábätko a kde je bunker pre juniora.
Vznikol kávový kútik, ktorý nás stále trochu teší. Hore na otočných organizéroch matcha a kakao, pod nimi šálky, pod nimi kávovar na plytkom výsuvnom systéme, aby sa dal jednoducho doplniť vodou aj kávou.
A úplne dole? Tajný svet robotického vysávača a mopu – servis spredu, nenápadný východ zboku. (Keď raz robotík bude mať dušu, tak si tam dá tabuľku: Tu bývam ja.)
Riešili sme aj detské izby. Ako dostať bábätko, škôlkarku a juniora na pár metrov štvorcových bez toho, aby niekto skončil zavesený na lampe. Vznikli zóny pre spoločné hranie, miesta na schovanie sa pred svetom a preliezkové prvky, ktoré rastú spolu s deťmi.
A potom prišla druhá fáza: „Dobre. A čo kam položiť?“ Chvíľami sme boli organizátorky, chvíľami bytoví kurátori a chvíľami mierové vyjednávačky.
Tak sme online aj naživo pospolu ukladali knihy, dekorácie a veci každodenného života tak, aby to bolo pekné, logické a fungovalo dlhodobo (nielen na fotke) a k spokojnosti všetkých obyvateľov nového domova.
Menej krokov. Menej rozhodnutí. Menej zaseknutí.
Push. A otvorené.
